Kapitola šiesta

20. november 2011 at 15:56 | S |  Chaos
Hei, guys!
Dobre, ja viem, že som sa neozvala asi sto rokov (presne dva mesiace, osem dní, 19 hodín a niekoľko minút, ktoré sa mi nechce počítať), ale ja som vždy akosi zabudla. Naozaj! Vždy si poviem, že napíšem, potom začnem robiť niečo iné a už to ide dolu vodou.
Ale tak, keď som teraz doma (bola som takmer celý tento týždeň okrem pondelka) a čaká má ešte ďalší týždeň v posteli, asi by sa aj patrilo niečo napísať. I tak okrem pozerania telky, čítania Troch Mušketierov (ani po piatich prečítaniach ma to neprestalo baviť) a čakania na ďalší diel New Girl (čo je typicky americká bez-pointová komédia, ktorá ma aj tak neskutočne baví) nič nerobím.
Inak poznáte niekto Foster the People? Nie? Tak by ste ich mali určite spoznať, keďže sú mojou aktuálnou (hudobnou, podotýkam :D ja ich mám totižto viacej :D) závislosťou. Fajn, späť k téme článku. Nejdem hovoriť, ako dlho mám túto jednu už napísanú, lebo - tak :D DLHO. A zo siedmej mám zatiaľ len chábe útržky, ktoré sa čítajú ešte biednejšie ako sa písali. To nič, ja to nejako zvládnem. Snáď. No nič, hádam to tu nepíšem len tak, pre srandu králikov, a niekto si to prečíta. Keď nie, ňuž čo - ja to aj tak budem písať. Len o čosi pomalšie. Už končím, naozaj. (asi začnem znovu písať listy pre pána O., len asi zmením adresáta. aby to tu aj ďalej tak neupadalo, veď viete.)

"Kľúčom k skorému odchodu je spolupráca, Wood."
*
"Veríš mi viac ako Bextorovej a Higgsovi."
*
"S nikým iným posledné dve hodiny nebol."
*
"No, ty si sa nezamkla v kúpeľni."
*
"Vieš, ako som to myslel."



"Meškáš," oznámil mi Weasley a ja som naňho len nezaujato pozrela.
"Podľa mojich hodiniek sú presne štyri," odvetila som a pre istotu ich ešte raz skontrolovala. Nakoniec som mu rozhodne otrčila zápästie rovno pred nos, aby vedel, že neklamem.
"Tak ti potom idú zle," skonštatoval sucho. Neveriacky som pozrela na Wooda, ktorý nás celú dobu ticho sledoval, ale ten len mykol ramenami.
Weasley napokon kývol hlavou k vitrínam s trofejami. "Do večere by ste to mali stihnúť vyleštiť, nemám pravdu?" Prisahám na Slizolina, že sklo nebolo také zacapané, keď som tadiaľ pred dvoma hodinami prechádzala. A to nehovorím o tom prachu vo vnútri! Že si ten ryšavý idiot dal tú námahu, aby mi trest ešte viac znepríjemnil?!!
"Aby som nezabudol, musím vás požiadať, aby ste mi dali svoje prútiky. Keď skončíte, zastavte sa po ne u profesorky McGonagallovej," dodal ešte a škodoradostne sa na mňa zaškeril. S Woodom sme si vymenili prekvapené pohľady, ale nakoniec sme mu prútiky neochotne podali.
Poviem vám, toho chlapa neznášam ešte viac ako celý Chrabromil dohromady. Ako vôbec môže niekto taký protivný existovať?
"Aspoň nám nachystal veci," ozval sa Wood po chvíli, hľadiac na vedro s akousi modrastou tekutinou a kôpku handier.
Rukou som si prehrabla vlasy. "Neznášam Weasleyovcov."
"To nehovor. Voči ostatným to nie fér," napomenul ma.
Namiesto odpovede som sa zohla po jednu z handier, namočila ju do vedra a poriadne vyžmýkala, zatiaľ čo Wood tam naďalej len stál a hľadel na mňa.
"Kľúčom k skorému odchodu je spolupráca, Wood," upozornila som ho a začala handrou čistiť sklo.
"Nemali by sme najskôr začať s vnútrajškom?"
"A nie je to jedno? Začni čím chceš, nech to mám čo najskôr za sebou."
Pokrčil ramenami, ale inak to nekomentoval. A ja som mu za to bola vďačná.

"Počasie by nám mohlo vydržať do začiatku sezóny, nie?" opýtal sa ma Wood, keď som leštila jednu z trofejí.
Nahlas som sa rozosmiala. Ten pako sa naozaj chce rozprávať o počasí?
"Čo som povedal?"
"Počasie je tá najhoršia téma, akú môžeš s dievčaťom rozoberať, Wood. Ešte horšia ako športy, vieš?"
Hľadel na mňa ako na blázna a ja som sa znova rozosmiala.
"Nevedel som. Ale vďaka za skvelú radu do života, od niekoho ako ty si to cením," povedal nakoniec trochu ironicky.
"Nemusíš byť hneď taký urážlivý."
"Nemusíš všetkých Chrabromilčanov považovať za bandu tupcov," odvetil mrzuto.
"Môžem ja za to, že som doteraz stretla len takých?"
Prekvapene na mňa pozrel. "To bolelo, vieš?"
"Ale prosím ťa, Wood, netvár sa, že ti to vadí."
"Musíš mať stále na vrch, Katherina?"
Uškrnula som sa a vrátila trofej na miesto. "Udivuje ma, že si na to neprišiel skôr, Oliver." Ešte stále mi príde divné volať ho tak. Myslím menom. Akoby sme boli kamaráti. Do draka, ešte to by mi chýbalo! Kamarátiť sa s Oliverom Woodom!
"Čo by nie. Len sme sa predtým nikdy nerozprávali."
"Aspoň vieš, prečo. Nemyslím si, že si za tých šesť rokov prišiel o veľa." Nie, nemyslela som to ironicky. V podstate má Wood pravdu, hoci by som si to nikdy nahlas nepriznala.
"Sú aj horší ľudia ako ty."
"Naozaj? Ja som si myslela, že keď má niekto priezvisko po svojom Smrťožrútskom otcovi, radí sa medzi najhorších ľudí."
Nesúhlasne zavrtel hlavou. "Nebuď taká cynická."
"Ja nie som -"
"To, že si v Slizoline, ešte neznamená, že musíš byť rovnako nepríjemná ako ostatní."
Ticho som sa zasmiala. Už som mu predsa vravela, že to je povahou, nie fakultou. To ma naozaj nepočúva?!
"Oliver, fakulta s tým nemá nič spoločné. A ja naozaj nemôžem za to, že mám charakter po otcovi," odvetila som trochu znechutene a Wood ma pozorne sledoval.
"Nemáš ho rada." To nebola otázka. Len suché konštatovanie. Akoby to už niekedy povedal.
"Ty by si mal?"
Nahlas si povzdychol. "Nie, asi nie."
Pokrčila som ramenami a zobrala do ruky ďalší pohár. O chvíľu mi z toho šľahne. "Vieš, že si prvá osoba, s ktorou sa o tom rozprávam?"
Pozrel na mňa a trochu sa usmial. "Čo značí, že mi veríš viac ako Bextorovej a Higgsovi."
"Len si namýšľaj."
"Vždy pokazíš tú príjemnú atmosféru medzi nami, všimla si si?"
Vybuchla som smiechom a trofej mi takmer vypadla z rúk. Do očí mi vhŕkli slzy, lapala som po dychu a stále som sa nahlas rehotala. Povedal práve medzi nami?
Zhlboka som sa nadýchla v snahe aspoň trochu sa upokojiť a vlasy som si opäť upravila do pevného chvosta. "Oliver, ja viem, že ľudia ako ty majú tendenciu byť trochu naivní, ale kde si vzal presvedčenie, že medzi nami je nejaká príjemná atmosféra?"
"Myslel som -" Nech už myslel čokoľvek, nedozviem sa to, lebo som ho rýchlo prerušila.
"Rozprávať sa môžeme aj bez toho, aby som ťa mala rada."
Zamračil sa. "To som práve nemyslel." Nie? Fajn, tak som si to mohla odpustiť. Ešte si ten úbožiak bude niečo namýšľať.
"Pohni zadkom Wood, začínam byť hladná," odvetila som napokon a pozrela na hodinky. "A o chvíľu je večera."
V odpoveď mi čosi zamrmlal, ale nezachytila som z toho ani slovo. Vlastne si myslím, že je to tak aj lepšie.

Znovu som poriadne zaklopala na drevené dvere a čakala, kedy ich otvorí zamračená McGonagallová.
"Hovoril som ti, že tu nebude," ozval sa za mnou Wood uštipačne.
"Ale čo by nebola! Prestaň byť taký pesimistický."
"Určite je už na večeri - ostatne, ako každý normálny človek."
"Že to vravíš práve ty," precedila som pomedzi zuby a chystala sa zaklopať ešte raz, keď sa dvere zrazu otvorili a naozaj v nich stála profesorka Transfigurácie.
"Slečna Traversová?" Čo ten prekvapený tón? Hádam si mojím prútikom nezakúrila v krbe?!
"S Woodom sme si prišli po prútiky. Weasley vravel, že keď budeme hotoví, máme sa za vami zastaviť," vysvetlila som jej, potláčajúc posmešný úškľabok.
Prikývla a zavrela dvere, len aby ich o pár sekúnd na to znovu otvorila a strčila mi do ruky dva prútiky.
"Ďak -" Tá striga mi zabuchla dvere rovno pred nosom. A potom bude písať mame o tom, aká som nevychovaná! Otočila som sa na Olivera a podala mu jeho prútik.
"Nemusíš ďakovať," zavrčala som sarkasticky a zamierila do Veľkej siene na večeru.
Žiadna odpoveď. Dobre, veď mňa sa to nedotklo, ani trochu. Prečo by mi mal nejaký Chrabromilčan ďakovať?
V sieni som si šla sadnúť k Amabel, ktorá na mňa mávala a Wooda som nechala napospas jeho spolužiakom.
"Každým rokom je z teba horšia študentka, vieš o tom?" opýtala sa ma blondínka, sotva som si stihla sadnúť oproti nej.
"Narážaš na dva tresty za jeden týždeň na začiatku roka?"
Prikývla a naďalej sa pchala kuracinou a zemiakovým pyré.
"Ale nič z toho nebola moja vina," pripomenula som jej po chvíli a na tanier si nabrala akési pečené mäso so zemiakmi.
"Woodova, čo?" rýpol si Terrence po mojej pravici.
"Neveril by si, aký je Oliver sviniar." Dúfam, že si tu iróniu všimli.
Amabel s Higgsom si vymenili prekvapené pohľady a uškrnuli sa na seba.
"To malo znamenať čo?" vyhŕkla som, nechápavo na nich hľadiac.
"Takže Oliver, hej?" Znova Terry. Prisahám, ten chalan je všímavejší ako Amabel, ak sa to ešte vôbec dá.
Prevrátila som očami. "On ma volá Katherina. Tak mu predsa nebudem stále hovoriť len priezviskom."
"Samozrejme." Teraz Amabel. Neznášam keď to robia - tvária sa, akoby vedeli viac než ja. Čo nevedia. Myslím.
"Čo si mu urobila, že je taký zamračený?" vyzvedala Bel ďalej.
"Musím to byť vždy ja?"
"S nikým iným posledné dve hodiny nebol."
"Povedala som mu, že ho nemám rada." Nie presne tak, ale na čo to rozvádzať.
"Chudák," ozval sa Terry, ľútostivo hľadiac k chrabromilskému stolu.
"O čom vám dvom zase ide?!" zahučala som podráždene a načiahla som sa za pohárom s tekvicovým džúsom.
"Len sme zvedaví, nič viac."
"Nemáte byť na čo," odvetila som mrzuto a pozrela na Amabel. "Okrem toho by si sa viacej mala zaujímať o Wrighta."
Vstala som od stola, na čo sa postavili aj oni dvaja. "Teraz ste ako moja osobná stráž či čo?"
Terry zavrtel hlavou. "Nemá zmysel sedieť tu dlhšie."
Pokrčila som ramenami - aj tak by som sa sama v klubovni nudila.
"Traversová!" Prečo po mne všetci len hulákajú? Akoby som bola dobytok alebo čo. Nemám to rada. Otočila som sa pri dverách a zazrela na Wooda, ktorý na mňa mával. Čo, pre Merlina, zase chce?!
"Wood?"
"Skoro by som bol zabudol, ale - pekné nohavice," odvetil dosť nahlas na to, aby ho počula polovica siene. Pozrela som na svoju rovnošatu, kým mi došlo, že mám sukňu a že on hovorí o včerajšku.
Trochu som nakrčila obočie. "A?"
Mykol ramenami. "Kto by bol povedal, že červená je tvoja farba?"
Teraz neviem, kto bol viac prekvapený - ja, Higgs s Bextorovou za mnou alebo Woodovi spolužiaci a zbytok študentov, ktorí nás počuli?
Zaťala som zuby a zamračila sa naňho. Oliver Wood je naozaj sviniar. Zvrtla som sa a ponáhľala sa dolu k žalárom, čo najďalej od prekvapených pohľadov.

"Nikto ťa v nich nevidel, hej!?" zahučala na mňa Amabel v klubovni. Niežeby jej to bolo niečo platné, pretože som ju aj tak vnímala len na pol ucha.
"Katherina!" Dostala som štuchanec rovno medzi rebrá a bolestivo som sykla. Zamračila som sa na ňu. "Je to len Wood, Amabel."
"Len Wood? LEN!!?"
Nechápavo som na blondínku hľadela. Nepovedala minule, že jej Oliver nevadí?
"Amabel sa ti iba snaží povedať," zakročil do toho Terry, "že Wood nie je práve najvhodnejší adept, pred ktorým sa môžeš promenádovať v tých nohaviciach. Vieš, ako to myslím," dodal rýchlo, keď si všimol môj výraz.
"Nemohli ste si to vyriešiť skôr?!" rozčuľovala sa Amabel a líca jej trochu zružoveli od potlačovaného hnevu.
"Ja s ním nemám čo riešiť," odvetila som bez zaváhania, načo ona zamierila do izby.
Zavrtela som hlavou a pozrela na Terryho.
"Si v pohode?" spýtal sa ustarane.
Bez slov som ho obišla a posadila sa na pohovku. "Hej, len - správa sa, akoby nastal koniec sveta."
Sadol si ku mne. "Vieš, že to tak nemyslela."
"Nemusíš ju stále brániť, Higgs."
"Ale mám pravdu. A ty by si si to mala s Woodom vyriešiť."
"Však si vyriešim. Budúci týždeň." Chvíľu na mňa nechápavo hľadel, až mu napokon došlo, o čom hovorím.
"To nemyslíš -"
"Myslím, môže si za to on. Aspoň naňho tento rok nebude Marcus sám, nie?"
Zaškeril sa na mňa. "Si krutá, vieš?"
"Ďalšia z mojich vlastností, pre ktoré ma máš rád," odvetila som, samoľúbo sa naňho usmievajúc.
Myklo mu kútikmi úst, naklonil sa ku mne a dal mi pusu na líce. "Hej, jedna z mnohých," zamrmlal a zdúchol do chlapčenských spální.
Prekvapene som hľadela do tlejúceho krbu a keď som si konečne poriadne uvedomila, čo urobil, cítila som, ako mi začínajú horieť líca. Prudko som vstala a rozbehla sa ku chlapčenským izbám. "Higgs!" Poriadne som zabúchala na dvere. "Ak okamžite neotvoríš, prisahám, že -" Nestihla som dokončiť, keď mi dvere otvoril vyškerený Lucian Bole. Pretlačila som sa popri ňom do izby, kde na posteliach ležali rozvalení Lucas Wright a Sheldon Derrick.
"Kam sa Higgs zašil?!"
"Do sprchy," odpovedal Lucian.
"Môžeme ťa pustiť aj tam, keď je to také naliehavé," doplnil ho Derrick s úškrnom.
Prekvapene som zažmurkala a v duchu dúfala, že si nevšimli tú červeň, ktorá sa mi hnala do tváre.
"Kde je Flint?" opýtala som sa nakoniec v snahe zmeniť tému.
"Zaháňa nudu," ozval sa Lucas, neodtŕhajúc oči od naozaj hrubej knihy, ktorú mal otvorenú na posteli. Poviem vám, ten chalan sa buď iba učí, alebo po chodbách naháňa nezodpovedných študentov.
"Zaháňa nudu?" zopakovala som a obrátila sa na Luciana, žiadajúc o vysvetlenie.
"Ty si dnes nezvyčajne výrečná, Traversová," rýpol si Sheldon rovnako posmešným tónom ako pred chvíľou.
Bole len pobavene zavrtel hlavou. "Má rande s Grayovou," vysvetlil.
"S Julie? Marcus s Julie majú rande?"
"Merlin, Traversová, rozum si postrácala pri tréningoch? Veď som povedal, že Flint má rande s Julie Grayovou."
Urobila som naňho grimasu. "Kedy sa dali dokopy?"
"Dnes na večeri," ozval sa Lucas znovu.
Zavrtela som hlavou a posadila sa na najbližšiu posteľ, zatiaľ čo Lucian zabúchal na dvere do kúpeľne.
"Snažíš sa tam utopiť?"
Terryho odpoveď sa dostavila až po niekoľkých minútach ticha. "Ešte je tu?"
Chalani sa rozosmiali a ja som od toho tiež nemala ďaleko.
"Hej, ešte som tu!" zavolala som naňho. "A nechystám sa odísť, kým odtiaľ nevylezieš!"
Lucian sa zachechtal. "To si urob pohodlie, tak skoro nevyjde."

Terry z kúpeľne nevyšiel ani po polhodine, ktorú som strávila zabávaním sa na Boleovi a Derrickovi - tí dvaja sú asi najšialenejší ľudia s modrou krvou, akých poznám. Ja viem, že uvedomiť si to až po 5 rokoch, ktoré som s nimi strávila v jednom ročníku a metlobalovom tím je dosť biedne, ale ja nie som priveľmi spoločenský typ. Doteraz som sa v podstate bavila iba s babami na izbe a Flintom.
"Čo si mu urobila?" opýtal sa ma Lucian, pobavene hľadiac na dvere do kúpeľne.
"Ja jemu?!" vyhŕkla som neveriacky trochu hlasnejšie než som chcela, pretože Lucas sa na mňa nesúhlasne zamračil.
"No, ty si sa nezamkla v kúpeľni," odtušil Sheldon.
Povzdychla som si, postavila sa a zamierila ku kúpeľni, kde som zatrieskala na dvere.
"Higgs! Okamžite odtiaľ vylez!"
Ticho.
"Terrence!"
Žiadna odpoveď.
"No tak, Terry!"
Znovu ticho. Prevrátila som očami, sadla si na zem a chrbtom sa oprela o dvere. "Zapúšťam tu korene, vieš o tom?" zatiahla som konverzačným tónom a chalani sa rozosmiali.
"Higgs, vypadni už odtiaľ!" zahučal Sheldon.
"Nemôžeme sa o tom porozprávať zajtra?" Konečne! Tomu to teda trvalo, kým sa ozval.
"Nie Terrence, nemôžeme," odvetila som nekompromisne.
"Tak na mňa počkaj v klubovni," poprosil ma.
"Neprídeš tam."
"Prídem."
"Veď ťa poznám, Higgs."
"Asi nie tak dobre, ako si myslíš, Traversová."
Chvíľu som bola ticho. "Zajtra ráno na mňa počkáš a potom pôjdeme na raňajky."
Zdalo sa, že mu odľahlo. "Mám ťa zobudiť?"
Zamračila som sa, hoci som vedela, že ma aj tak nevidí. "To zvládnem aj sama, vďaka Higgs," zavrčala som urazene a pozviechala sa zo zeme.
"Vieš ako som to myslel."
Neodpovedala som, pozdravila sa chalanom a pobrala sa do izby.
 


Comments

1 Chloe Chloe | Web | 9. december 2011 at 21:02 | React

Prečítala som si to už skoro pred dvoma týždňami, ale som lemra lenivá a nekomentujem. Preto mi odpusť. Dosť sa za to hanbím, ale keď toho času je tak žalostne málo... Ale čo času! Chuti je málo. xD

Ale k veci. Veľmi sa mi páči štýl tvojho písania a vlastne celé je to také vtipné. Na niektorých hláškach sa neskutočne uchechtávam. No ale vieš čo? Tá zarytá slizolinská banda mi ide na nervy! Chuderu Kath ani na chvíľku neušetria. =)
Joj, teším sa na ďalšiu. Dúfam, že pribudne skôr, ako táto. Ak áno, tak aj môj komentár pribudne skôr. xD

2 Nell Nell | Web | 10. december 2011 at 17:36 | React

"Kľúčom k skorému odchodu je spolupráca, Wood," strašne sa mi tá veta páči, úplne milená je. :D Po druhé, Flint má rande? Siriusly? Vtipné. :D Ja si ho predstavujem takého...ako v HP2 a...bá. :D Sorry, nedalo mi to. :D Vieš, ako strašne som zvedavá na ďalšiu? Lebo nemám šajnu, kam ten vzťah K/O najbližšie posunieš. A chcem vedieť, však budú mať spoločnú scénu v ďalšej kapitole? Vopred ďakujem. :D Parádičkovské. (:

V neposlednom rade veľké ďakujem za vyjadrenú účasť ohľadom môjho sprostého kolena, ale ako som tak čítala, tvoj nedostatok "vody" je obviously o dosť vážnejší, než moje vykĺbenie. Už sa nebudem sťažovať. :D Good luck with that. (:

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement