Kapitola štvrtá

26. august 2011 at 22:29 | S |  Chaos
Ah, no. Ďalšia. Som s nimi otravná, čo? :D Ale úprimne, nikto by nechcel čítať všetko to moje sťažovanie sa na.. všetko.
Well, čo o nej povedať. Netrvalo dlho napísať ju, hoci ten koniec je akýsi - poslabší. (no dobre, je naprd strašný, ale vyhovuje mi to takto.) Čo sa týka obsahu, well, je tu o dosť viacej Olivera ako v predošlej, ale stále ho asi nie je toľko, ako by ste si predstavovali (predstavujete si vôbec niečo? :D nie? :D nevadí :D ja si vystačím sama :D) A je tu aj veľa Terryho! (ja ho mám rada, takže žiadne komentáre na jeho osobu! :D) A inak je to celé bez nejakej hlbšej pointy, ak chcete vedieť :D Ale v príbehu sa posúvam, takže treba mať strpenie.Hádam sa do Vianoc dostanem k najdôležitejšej časti :D
Bah.. Vždy som chcela kapitolu niekomu venovať a tak, keďže sú to jediní dvaja ľudia, ktorí ChaoS (strašná skratka, že? :D ale mne sa páči, pretože to vystihuje ešte lepšie než celý názov :D) čítajú - tak túto kapitolu venujem Chloe a Nellie. Pretože vaše komentáre vždy neskutočne potešia! (A mám po nich väčšiu chuť do písania - takže povinne komentovať! :D)
oh, báj da vej, milujem ten avatar! :D A Charlieho s Billom ešte viacnaozaj,končím!)

"To bolo od teba veľmi slizolinské."
*
"Ja som ti to vravel!"
*
"Akosi ti to nejde, čo?"
*
"Hovorí ti niečo tímová spolupráca?"



Unavene som sa zvalila na lavicu hneď vedľa Amabel. Nikdy v živote som nebola viac unavená - ani po mojom prvom metlobalovom tréningu. Zaujímalo by ma, kto to vlastne vyhlásil, že pri metlobale ešte nikto neumrel - tá osoba zjavne ešte nezažila tréning s Flintom. Pretože práve teraz som mala pocit, že Marcus by ma dokázal zničiť aj Ohnivou strelou.
"Najbližší mesiac nebudem môcť dvíhať ruky," zamumlala som jej smerom.
Zasmiala sa. "Ani nevieš, aký je to dobrý pocit, vidieť, že ťa niekto dokáže takto vyšťaviť."
Prekvapene som na ňu pozrela, ale ona len odvrátila hlavu. "To bolo od teba veľmi slizolinské."
"Nehovor. Preto som asi tu," nepekne sa na mňa zaškerila.
"Čo som spravila?" opýtala som sa jej unavene, rukou si podopierajúc hlavu.
"Nefandi si," zavrčala a znova sa pustila do duseného mäsa.
Nechápavo som sa otočila na Simone, ale tá len pokrčila plecami. Trochu som sa zamračila. Amabel sa málokedy správala takto - naposledy vtedy, keď sa jej rodičia chceli sťahovať do Francúzska.
"Fajn, tak sa nemusíme rozprávať, keď to slečnu obťažuje," vyhlásila som, sťažka som vstala a čo najrýchlejšie Veľkú sieň opustila.
Nebola som až taká hladná, aby som nevydržala do večere a okrem toho som bola príšerne unavená. V izbe som zo seba dala dole ten hnusný dres, zabalila sa do uteráka a zamierila do kúpeľne s pyžamom v ruke.
V teplej vode som nikdy dlho nevydržala a keďže som sa na studenú sprchu ani v najmenšom necítila, o chvíľu som už bola pripravená vliezť do postele a zatiahnuť okolo seba závesy.
****
"Už by ste s tým obe mohli prestať," vyhlásil Higgs v utorok na obede a ja som naňho len nezaujato pozrela.
"Netuším, o čom hovoríš," zaklamala som a on sa na mňa nahnevane zamračil. Chápala som ho. Už aj mne bolo zle z toho, že po každom len štekám, hoci odo mňa sa to dalo čakať. Najhoršie však bolo, že Amabel sa správala úplne rovnako - z usmievavého dievčaťa, ktorému neprekážali ani rozdiely medzi fakultami, sa pomaly stávala moja zatrpknutejšia verzia. A myslím, že som nebola jediná, komu sa pri tej predstave ježili vlasy na zátylku.
"Skúšala si sa s ňou aspoň porozprávať?" opýtal sa ma a rukou si unavene zašiel do vlasov.
"Asi miliónkrát." Fajn, tak len štyri - ale ona sa ani nesnažila tváriť, že niekto ako Katherina Traversová existuje.
Beznádejne zavrtel hlavou. "Ja vás, baby, už vôbec nechápem."
"Pozri sa Higgs, ja som dievča tiež a nemám ani páru o tom, čo Amabel zase vytočilo."
"Vlastne je to všetko tvoja chyba, Terry," ozvalo sa spoza mňa a ja som sa prekvapene otočila na Simone.
"Čože?" Chudák Terrence vyzeral byť ešte viac prekvapený ako vtedy, keď ho Marcus vyhodil z tímu.
"Že je to tvoja chyba," zopakovala Sim, sadajúc si vedľa mňa.
"A to už prečo?" opýtala som sa jej nechápavo.
"Lebo s tebou trávi viac času ako s ňou," vysvetlila mi tónom, akoby som bola malé dieťa. Práve teraz som sa tak aj cítila.
"Ale to ona sa rozišla so mnou," zahundral Higgs trochu podráždene.
"To mi povedala sama Amabel," odvetila a potom sa znovu otočila na mňa, "a s tebou sa nerozpráva hlavne preto, že si myslí, že ju neznášaš."
Tak teraz som obočie musela mať až na temene hlavy. Povedala Sim práve, že si Bel myslí, že ju neznášam? Absurdné. A smiešne!
Nadýchla som sa a chcela jej niečo povedať, ale namiesto toho som znovu len neveriaco pokrútila hlavou.
"Vraj kvôli tomu, že má zálusk na Luka," dodala Simone po chvíli.
S Terrym sme si vymenili prekvapené pohľady a obaja sme sa nahlas rozosmiali.
"Ja som ti to vravel!" pripomenul mi Higgs pomedzi smiech.
Namiesto odpovede som len zavrtela hlavou a zhlboka som sa nadýchla v snahe aspoň trochu sa upokojiť.
"Takže to kvôli nemu sa s tebou rozišla?" opýtala som sa ho zvedavo, stále sa hlúpo usmievajúc.
Prestal sa smiať, ale nezdalo sa, že by mu moja otázka skazila náladu. "Asi hej, neviem. Ale škúlila po ňom už koncom minulého roka," odvetil s úškrnom.
Zavrtela som hlavou. "Mala mi to povedať."
"Ale Amabel si celý ten čas myslela, že Lucas sa ti naozaj páči, Kat."
"Práve preto mi to mala povedať, chápeš?" Terry prikývol a ja som sa naňho zoširoka usmiala.
"Som mimo," ozvala sa Simone, zmätene nás pozorujúc, na čo sme sa znovu rozrehotali. Musel na nás byť úžasný pohľad. Hlavne preto, že ostatní študenti považujú Slizolinčanov za bandu aristokratických výrastkov, ktorí sa dokážu baviť len pri buzerovaní druhých. A hoci je pravda, že niektorí z nás si inú formu zábavy ani nevedia predstaviť, väčšina sa dokázala baviť na rovnakých veciach ako ľudia z iných fakúlt.
"Vitaj v mojom svete, Sim," zazubil sa na ňu Terrence.
Simone sa naňho škaredo pozrela a potom sa otočila na mňa. "Ale teraz vážne, Kathy. Páči sa ti Lucas alebo nie?"
S úškrnom som zavrtela hlavou. "Už nie."
"A páčil sa ti?"
Tentoraz som prikývla. "Asi pred piatimi minútami ešte hej." Terry sa znova rozosmial a ja som od toho tiež nemala ďaleko. Keď tak nad tým premýšľam, nechápem, prečo som sa s Higgsom nerozprávala častejšie. Stavím sa, že za posledné dni sme sa spolu nasmiali viac ako za celý život.
Simone vyzerala ešte viac zmätene. "Takže keď sa páči Amabel, tebe už nie?" uisťovala sa.
"Sim, ty si to najinteligentnejšie stvorenie, čo poznám!" zrúkla som veselo, za čo som si od nej zaslúžila štuchanec do rebier. "Ale hej, dobre si to pochopila. Vieš, ja v podstate Wrighta ani nepoznám."
"Katherina! Veď ste spolužiaci už 6 rokov!" zvolala pohoršene.
"No a? Nikdy som sa s ním poriadne nerozprávala."
"To kvôli tomu metlobalu," zamračila sa na mňa, "tráviš priveľa času s chalanmi z tímu."
"Až tak často s nimi zase nie som," odvetila som, tváriac sa trochu urazene.
"Viac ako s nami," zahundrala a ja som hlavu naklonila trocha nabok.
"Veľmi dobre vieš, že som chorá, ak trávim priveľa času zavretá vnútri," pripomenula som jej.
Simone len prikývla, zobrala si veci a odišla na hodinu.
"Kto by dobrovoľne chodil na hodiny s Hagridom?" opýtala som sa Higgsa nechápavo.
Zazubil sa na mňa. "Simone Metcalfeová."
"Ale na čo jej to bude?"
"Chystá sa krotiť draky a chytať akromantule," žmurkol, čím u mňa vyvolal ďalší záchvat smiechu.
"Nechápem, ako som ťa mohla nemať rada," ozvala som sa zamyslene po krátkom tichu.
"Lucas má okolo seba akúsi zvláštnu auru, ktorá odpudzuje ľudí ako si ty," vysvetlil mi s úškrnom. A keď sme mierili na Transfiguráciu, nemohla som sa ubrániť pocitu, že o mne hovorí ako o nejakom hmyze.

Neznášam McGonagallovú. Že prečo? Lebo je to striga. V tom najhoršom slova zmysle.
"Slečna Traversová," napomenula ma už asi po stýkrát, hoci som absolútne netušila prečo.
"Áno, pani profesorka?"
"Vysvetlíte mi, prečo je vaša sova ešte stále.. sovou?" opýtala sa, mračiac sa na mňa.
"Pretože je to sova, pani profesorka?" Dobre, ja viem, že k učiteľom sa máme správať slušne, ale keď tá bosorka si to ani nezaslúži. A už jej mám naozaj plné zuby.
Higgs sediaci vedľa mňa mal čo robiť, aby sa nerozosmial. Ale McGonagallovej to také vtipné zjavne neprišlo.
Zamračila sa ešte viac, až sa jej obočie spojilo. "Myslím, že bude lepšie, ak vás posadím niekam inam, slečna," odvetila chladne, obzerajúc sa po triede. "Čo keby som vás vymenila s - oh, pán Weasley! Mohli by ste sa vymeniť so slečnou Traversovou?"
Ryšavý chlapec - myslím, že sa volá Percy, kto si všetkých tých Weasleyovcov má pamätať?! - sa na mňa prekvapene otočil a vyzeral, že bude odporovať, ale nakoniec len prikývol a začal si baliť svoje veci.
A ja som len naďalej vyjavene hľadela na Wooda, ktorý sedel vedľa neho.
"Ale, pani profesorka, mne sa dobre sedí tu," ozvala som sa, snažiac sa vyzerať aspoň trocha kajúcne.
"Ja si myslím, že pán Higgs vás len zbytočne rozptyľuje," odvetila mi rovnakým tónom ako pred chvíľou a ja som cítila, ako sa mi do tváre ženie červeň.
"Ale - " skúsila som to znovu, ale umlčal ma jej nahnevaný pohľad.
"Už žiadne ale, slečna Traversová! Vymeníte si miesto s Weasleym a budete tak sedieť, až kým sama neuznám za vhodné posadiť vás späť k Higgsovi."
Povedala práve, že budem s Woodom sedieť na každej Transfigurácii? Zahryzla som si do jazyka, aby som nepovedala ešte niečo, čo by mi zaručilo Woodovu spoločnosť na každom predmete, pozbierala som si veci a preniesla ich k poslednej lavici. Weasley si odtiaľ práve bral svoju knihu a Wood sa na mňa nepekne škeril. Tašku som hodila na zem a nahnevane som si sadla, hľadiac pred seba. Sova sediaca na bidielku predo mnou nespokojne zahúkala.
"To, že som vás presadila, ešte neznamená, že budete pokračovať v ničnerobení, slečna Traversová," napomenula ma tá striga znovu a ja som si nahlas povzdychla.
S prútikom namiereným na sovu som zamrmlala zaklínadlo a čakala, že sa začne niečo diať. Ale sova tam len sedela a naďalej na mňa zmätene hľadela.
"Akosi ti to nejde, čo?" ozval sa Wood vedľa mňa pobavene.
Zhlboka som sa nadýchla, ignorujúc jeho narážku a znovu som sa snažila toho prekliateho vtáka premeniť na divadelný ďalekohľad.
"Nešermuj tak tým prútikom, ešte tej sove vypichneš oko," napomenul ma. Super. Najprv stará bosorka a teraz aj on.
"Ja sa nenápadne snažím vypichnúť oko tebe," zavrčala som podráždene a Oliver sa ticho zasmial.
"Už to nie je nenápadne."
Pokrčila som ramenami. "Ale aj tak sa potom môžem vyhovoriť, že to bola náhoda."
"Pretože si nevedela premeniť sovu na ďalekohľad? To by bola hanba," podpichol ma, uškŕňajúc sa.
Ignorovala som ho, prútik som namierila na sovu a zatvorila som oči, dúfajúc, že tentoraz sa mi to už podarí.
"Už môžeš otvoriť oči," ozval sa Oliver znovu, hoci teraz už neznel ani zďaleka tak pobavene. Poslúchla som ho a na moje prekvapenie na lavici namiesto sovy ležal ďalekohľad.
Víťazoslávne som sa naňho uškrnula. "Teraz ti to oko už môžem vypichnúť?"
Zamračil sa na mňa a potom sa znova pozrel na ďalekohľad. "Ale z rúčky ti ešte stále trčia pierka," upozornil ma samoľúbo.
"Za to ten tvoj ani rúčku nemá," odvetila som rovnakým tónom.
Nahlas si povzdychol. "Prečo si taká?"
"Aká?"
"Čo som ti urobil?" Iná otázka, fajn. Ale neviem, čo čaká, že poviem.
"Tomu sa vraví povaha, Wood," vysvetlila som, klepkajúc prútikom po lavici.
"Neverím, že niekto môže byť takýto od narodenia."
Naklonila som hlavu na stranu. "Mne je vskutku jedno, čomu veríš, Oliver."
"Je to kvôli metlobalu?" Ten si naozaj nedá pokoj. A to som sa mu slušne snažila naznačiť, že nemám chuť sa s ním rozprávať.
Pobavene som sa uškrnula. "Nebuď smiešny - takí dobrí zase nie ste."
"Lebo vy máte ten najlepší tím aký kedy Rokfort videl," precedil pomedzi zuby sarkasticky.
"Nebudeme sa predsa klamať - obaja dobre vieme, že bezo mňa by to nemalo žiadnu úroveň."
Zdalo sa mi to, alebo sa naozaj zasmial? A prečo mu McGonagallová nič nepovie?
"Ty si strašná."
"Mrzí ma to, pane, ale cena za objav roka sa vám neušla," odvetila som a znudene si rukou podoprela hlavu. Neodpovedal a tak sme tam obaja len ticho sedeli, pokým sa neozval zvonček. Rýchlo som sa postavila, schmatla svoju tašku zo zeme a zamierila som k dverám, kde na mňa čakal Terry.
"Katherina?" Ešte aj moje meno znie z jeho úst ako urážka. Neviem, čo toho chlapa žerie, ale na kompenzovanie svojich problémov si vybral zlú osobu.
"Áno, Oliver?" Tak som hrala s ním, nech má trošku radosť.
"Teším sa na spoločné hodiny Transfigurácie," zazubil sa na mňa, keď prechádzal okolo a zmizol na chodbe. Ja som zmätene pozrela na Higgsa.
"Asi mu závidím," zatiahol blondiak a ja som sa tomu musela zasmiať.
Terry sa pobavene uškrnul a zamieril k žalárom. Prekvapene som mu hľadela na chrbát. "Ty kam ideš?"
Otočil sa na mňa. "Do klubovne?"
"Ešte máme Obranu," pripomenula som mu.
Povzdychol si. "Musíme tam ísť? Vieš, že Lockhart mi je sympatický asi ako prútik v zadku."
Zavrtela som hlavou. "Keby som neprišla na hodinu, stavím sa, že McGonagallka by sa to hneď dozvedela. A nemám chuť vyletieť zo školy už v októbri."
Ľútostivo na mňa pozrel a naklonil hlavu na stranu.
"Nechcem, aby mi zakázala hrať metlobal."
"Úprimne ťa ľutujem, Kathy. Keby sa Lockhart pýtal, len mu povedz, že mi prišlo zle," poprosil ma s nádejou v hlase.
"Fajn," rezignovala som nakoniec a rukou som mu naznačila, že má zmiznúť.
"Vďaka. Splním ti čokoľvek budeš chcieť," zazubil sa na mňa a rozbehol sa preč.
"To si mi nemal hovoriť!" zakričala som za ním ešte, a potom som sa vybrala na prvé poschodie.
Úprimne povedané, naozaj neviem, prečo som sa tento rok rozhodla pre Obranu proti čiernej mágii. O to viac, že ju učí taký narcistický idiot akým je Lockhart. A keby ste videli tú učebňu! Z každej steny sa na vás očarujúco usmieva jeho fotka a mňa z toho po chvíli vždy začne bolieť hlava.
Pred triedou som na chvíľu zastala, rozhodujúc sa, či predsa len nepôjdem za Higgsom, ale napokon som to zavrhla. Kvôli metlobalu zvládnem aj hodinu s Lockhartom.
Sadla som si do poslednej lavice a ticho čakala na začiatok hodiny, snažiac sa nevšímať si všetky podobizne toho egocentrického idiota.
"A ja som si myslel, že Slizolin nemá Lockharta rád," vyrušil ma posmešný hlas odo dverí a ja som ticho zanadávala.
"Nemysli, nesvedčí ti to," odvetila som, usilovne ignorujúc Chrabromilčanovu prítomnosť.
Nemusela som ho vidieť a predsa som vedela, že sa hlúpo uškŕňa. Na zem vedľa stola dopadla jeho taška a ja som mala čo robiť, aby som si nepresadla do prvej lavice.
"Oh, Kathy!" ozvalo sa odo dverí zadýchane. Nech už som bola na Amabel posledných pár dní akokoľvek nahnevaná, práve teraz by som ju najradšej vyobjímala.
"Rada ťa znova vidím, Bel," zaškerila som sa na ňu a ona len pobavene zavrtela hlavou, až sa pohľadom nakoniec zastavila na Woodovi.
"Budeš tu sedieť?" kývla hlavou k stoličke vedľa mňa.
Pokrútil hlavou, zobral si tašku a hodil ju na lavicu pred nami.
"To je náš rad," upozornila som ho.
Nezaujato na mňa pozrel. "Nebuď taká majetnícka Traversová, nesvedčí ti to."
"Aj tak ťa odtiaľ o chvíľu niekto vyhodí," ozvala sa Amabel, keď do triedy začali vchádzať naši spolužiaci.
Oliver si nás obe zamračene premeral, ale napokon sa predsa len presunul do poslednej lavice v druhom rade.
Otočila som sa na blondínku. "Vďaka," vydýchla som.
"Hej, v pohode, ja rada," zazubila sa na mňa.
Nechápavo som sa na ňu zahľadela. To sa teraz budeme správať, akoby sa nič nestalo? Aspoň by mi mohla vysvetliť, na čo bolo celé to divadlo.
"Mrzí ma to," ozvala sa nakoniec Amabel a vytrhla ma z rozjímania.
"Čože?"
"Veď vieš, to, že som bola taká hnusná," pokrčila ramenami. "Mala som ti o Lukovi povedať skôr."
Zasmiala som sa. "Hovorila si s Terrym?"
"Celý natešený sa rútil do klubovne a mrmlal si čosi o Woodovi. Potom ma zastavil, povedal mi, že na mňa nie si nahnevaná a že o Lucasa nemáš žiaden záujem. Tak som sa ponáhľala na hodinu," odvetila akoby mimochodom.
"Asi by som ďalší rozhovor s Woodom neprežila," zahundrala som a Amabel sa rozosmiala.
"Na Transfigurácii si ale vyzerala, že sa dobre bavíš."
"Len sa smej. Chcela by som vidieť teba, ako by si sa tvárila, ak by si s ním mala sedieť."
Znova len pokrčila plecami. "Wood mi nevadí." Vyzerala, že ešte chce niečo povedať, ale prerušil ju Lockhartov hlas.
"Dnes by sme sa mohli venovať výskytu vlkodlakov v Škótsku - knihu si otvorte na strane 113. Ja sám som sa podieľal na -" Prestala som ho počúvať. Aj tak vždy hovoril o tom istom - ja, ja, ja. Akoby ani nemal inú slovnú zásobu.
Hlavu som si zložila na lavicu a, dúfajúc, že Bole predo mnou bude naďalej sedieť rovno, som zatvorila oči.
*****
"Traversová!" zreval Flint, keď som sa vo štvrtok na tréningu rútila oproti Bletchleymu pri obručiach.
Zastavila som sa a otočila sa naňho. "Čo zas?!"
"Hovorí ti niečo tímová spolupráca?" Ruky si nahnevane skrížil na hrudi a veľavravne pozrel na Puceyho.
Zasmiala som sa. "To ti teraz našepkal Adrian, čo? Nie je možné, aby si ty o takom slovnom spojení vôbec počul."
Neprestal na mňa zazerať a priletel bližšie. "To, že lietaš spomedzi triafačov najlepšie ešte neznamená, že sa ti dorážačky budú vyhýbať."
Povzdychla som si a hodila mu loptu. "Fajn, ako chceš. Ale kvôli tvojej tímovej hre nestihnem trest s McGonagallovou," zavrčala som.
"Neverím, že ťa nechala po škole," zakričal na mňa Bole z druhej strany, smejúc sa.
Pretočila som očami. "Keby sa dalo, nechala by nás po škole všetkých, Lucian."
"Nemohla si jej povedať, že dnes nemôžeš?" zahundral Marcus podráždene.
"Aby mi dala trest na celý mesiac? Marcus, ani ty by si jej to nepovedal."
Zavrtel hlavou a znovu na mňa pozrel. "Tak hráme ďalej," hodil mi loptu a nechal ma dať Milesovi gól.
Napokon kvôli môjmu trestu u McGonagallovej skončili o polhodinu všetci a ja som sa ponáhľala prezliecť sa. Ak neprídem aspoň o 10 minút skôr, tá striga ma zvlečie z kože. Pretože, úprimne, táto škola potrebuje každého čistokrvného čarodejníka viac ako soľ - a ja vôbec nemám v úmysle skončiť ako nejaký vypreparovaný zver na trénovanie kliatob v niektorej učebni.
 


Comments

1 Nellie Nellie | Web | 27. august 2011 at 2:36 | React

First of all, siriusly (áno, tak je to pre potteráka správne. :D) veľmi ďakujem za venovanie. ^_^ Strašne to poteší. (: Za druhé, pokojne sem hádž aj články plné sťažovania. Možno to nepomôže, tak ako to zvyčajne nepomáha mne, ale vždy sa tak môžeš tváriť. ;D A komentáre plné účasti sú vždy milené. :)

"Vysvetlíte mi, prečo je vaša sova ešte stále.. sovou?"→prepáč, ja mám taký divný zvyk kopírovať niektoré veci potom do komentu, toto zo mňa vylúdilo hlasný smiech. :D Ofc sa ti to podarilo aj neskôr. Celá tá ďalšia časť s prútikmi, očami a pierkami bola parádna. :D A Wood bol skvelý. Prekvapivé. :D Higgs bol kjutný, nič proti nemu. ;) Prosto palec hore, žena. (:

2 Chloe Chloe | Web | 3. september 2011 at 14:58 | React

Merlin! Ja ti neskutočne ďakujem za venovanie. Naozaj to človeka zahreje pri srdiečku... =)
Tiež si myslím, že sem v pohode pridávaj tie články, pretože nikdy nevieš, ako ti tých pár napísaných viet pomôže. No a potom možno aj komentáre dokážu prinavrátiť aspoň kúsok radosti. Len to skús. =)

Skoro celú kapitolu som sa musela smiať. Tie tvoje hlášky boli neskutočné! Transfigurácia nemala chybu. Nemohla som sa prestať smiať. xD
A čo tam po Terrym, keď máme Olivera? =D Áno, ja viem... To hovorím len preto, lebo som Oliverom mierne posadnutá. =D
Ale nie... Všetky tvoje postavy mám zatiaľ rada. Dokonca aj McGonagallku. xD

3 Chloe Chloe | Web | 10. september 2011 at 22:06 | React

Čauko! V prvom rade ti ďakujem za pochvalu môjho štýlu písania, ktoré sa viaže na štýl mojej reči. Človeka to poteší, keď ho niekto pochváli. =)
A po druhé... dúfam, že to nie je príliš osobné... Kde to vlastne bývaš? Lebo aj ja som bola dnes na jednej rozlúčke s Lokomotivom.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement