Stiesnené čakárne? Zjavne.

26. april 2011 at 23:29 | Slečna S |  letters for O
Drahý O.,
ani si nevieš predstaviť, aká som vytočená. Opäť som bola nútená vstávať skoro ráno (o siedmej! A to cez prázdniny!),
len aby som pred ordináciou sedela v dohodnutú hodinu. Po dlhej dobe som mala konečne pocit, že sa predsa len vyplatilo objednať sa a vyhnúť sa tak niekoľkohodinovému sedeniu v čakárni. (Čo mi pripomína, že by zaujímalo, prečo ich robia také malé. To nikoho nenapadne, že sú aj takí, čo majú klaustrofóbiu? A to ani nehovorím o demofóbii.) Každopádne, milá pani sestrička - ktorá mimochodom vyzerala ako zombie, akoby práve vyšla z nejakého stupídneho amerického hororu - mi oznámila, že som prišla neskoro (o dve minúty!) a budem si musieť počkať, pokiaľ nevybaví pacientov, ktorí na čas prišli. (A keby si počul tú uštipačnosť v jej hlase!) Z očakávanej hodiny sa vykľuli takmer tri, ktoré som strávila neustálym poskakovaním na stoličke v očakávaní, že budem (konečne) počuť svoje meno; smrkaním a preklínaním celej ambulancie. A aby toho ešte nebolo málo, pán doktor mi nakoniec len nezaujato oznámil, že sa zápal nijako nezlepšil a vraj by som mala začať chodiť na rehabilitáciu.
V konečnom dôsledku som z toho vyšla s teplotou, stratou hlasu (to chrčanie sa veru za hlas považovať nedá) a rozstrapkanými nervami.
Pevne verím, že Tebe sa darí lepšie ako mne - koniec koncov, z nás dvoch si bol Ty vždy ten, koho mala Šťastena radšej. Pozdravuj odo mňa rodičov.
Tvoja







PS: Keď sa Angie dozvie, že som po nej pomenovala mačku, asi ma v noci zadusí vankúšom. V každom prípade, Angelininu fotku posielam tiež.
 

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement